Dokážeš aspoň intelektuálne na chvílu odložiť bokom celú svoju knižnú predstavu o  ceste k pravde? Potom sa stretneš so sebou. Čo by bol človek bez svojho gurua, budhu, čo by si bol bez svojej metódy, bez svojho systému, domienok o pravde - bez celej svojej viery? A nie je práve toto pravdou, nevedie práve cez toto, nami hľadaná pravda?

Bol by tu len on, taký aký je, neprekrytý, nepotlačený náukami - prázdny, hnevivý, mechanický, sebastredný, zmätený, ustrachaný, nevedomý atď. Presne pred týmto utekáme. Pozrieť sa na seba je tá najposlednejšia vec akú by sme chceli, lebo by sme stáli zoči voči svojmu strachu, vôbec nevediac, že čo s tým. Preto sa uniká do pohodlia ezoteriky, ktorá sľubuje štastie. Lenže celé to duchovno s cestou k pravde vymysleli práve týto ľudia unikajúci pred sebou. Tento únik je pohyb zmätku, je to hľadania bezpečia, čo je strach, aby som nevidel seba a našiel si utvrdenie v niečom viac ako som sám. A ľudia sa týmto opíju. Ich výsledky sú len premietnutie ich túžby, ich viery, ako keď kresťan prežíva svojho boha, nie je to skutočné, je to predstava, premietnutie jeho viery. A tak preto sebapoznanie je tá najposlednejšia vec, ktorú ľudia chcú vedieť. Lenže bez tohto sebapoznania sa človek stane zákonite obeťou ilúzie. Život to ukazuje, že pravda nie je v ideológii, ale v tom čo som. Preto všetky ideológie sú len únikom a z čoho sa uniká to pretrváva, len to je dobre potlačené a prekryté.

Guruovia vznikli z náboženstva, plne čerpajú z náboženstiev, ak sa na to pozrieš uvidíš, že to je stále to pôvodné náboženstvo, prinajlepšom len veľmi nepatrne pozmenené. Lenže všetky náboženstvá sú klamom. To už sa vyjavuje medzi ľuďmi - pomaly ale isto. Aj budhizmus je náboženstvo. Znak náboženstva t.j. gurua, teda ilúzie je modla, dogma a viera. Ľudia si myslia, že keď prekonajú pascu západu, že východ je potom pravdivý. Guruovia sa často a radi odvolávajú na Budhu, Ježiša, tradíciu a pod. Ak by som skutočne pravdou žil, neodvolával by som sa na autoritu Budhu, neodvolával by som sa na niečo viac ako som sám, lebo chápem, že utvrdzovanie sa v niečom viac ako som ja sám je strachom a strach pravdu nemôže obsiahntu. Ak máš záujem, uvidíš, že toto odvolávanie sa na autoritu je strach, zmätok a nesamostatnosť, odvoláva sa práve preto lebo sa hľadá potvrdenie si toho v tradícii. Je to presne to isté ako keď kňaz sa odvolá či čerpá z Ježiša, hneď vidíš čo to všetko znamená, ako je to dôležité a že je to pohyb strachu, že je to nesamostatnosť, nezáujem, hľadanie bezpečia a neschopnosť. A toto isté platí vo východnom systéme, oni sa tiež odvolávajú na Budhu či inú autoritu stále. Všimni si, že všetci títo gurovia fungujú cez tieto odvolávky, že sa stotožňujú z nejakým tradičným smerom. Je to znak, že človek sa zaplietol do ilúzie. Tak ako keď povedia, že ten či onen je osvietený, je to len ich túžba, aby tak bolo, ich hľadanie bezpečia, ich slepá viera, ich zmätok. Nemôžu to vedieť, len tomu veria. To je úplne jednoduché a očividné. Preto východ aj západ je rovnaký. Všetko je to isté napokon. Viera je ustráchaný mozog a tento mozog nemôže čeliť životu. Môžem prežívať hlbiny v meditácii, ale k čomu mi to bude keď po dlhých rokoch vážne prehlásim, že Budha či môj guru je osvietený? To sa pohybujem potom stále len v rámci svojho strachu. Lebo viera je strach. Vidíš to? Preto ak sa niekto odvolá na autoritu, napr. na Budhu, čo i len jediný krát, uvidíš, že neprekročil to najzákladnejšie – strach a ide len o to, ide len o prekročenie strachu, čo znamená vedieť žit. Preto tie náuky sú únikom od seba, sú prinajlepšom pozliepanou polopravdou. Ale polopravda je horšia ako klam. Klam sa aspoň ľahšie odhalí. V opise spoločnosti, ega, myslenia človeka v tom sú všetky náboženstva pravdivé. Klamú sa len v metode, že ako na to, čo s tym.

Ja s celou svojou psýchou musím byť vyriešený teraz a nie, že pôjdem podľa metódy a potom sa to nakoniec rozpustí. To, že na konci potom sa to rozpustí je len nereálna idea pobláznených ľudí, od ktorých sa to tradične prevzalo a šíri sa to storočiami ďalej. My hľadáme oporu v tradícii, lenže je to práve tradícia, čo stvorila dnešný svet.